Ak ste patrili medzi tých, ktorí sa zúčastnili semináru školy Dokan Bratislava zameraného na Gekisai katu, dostali ste od senseia Poliaka za domácu úlohu zistiť, čo sa skrýva za názvom katy.

A ak čítate tento malý blog, tak sa môžete na najbližšom tréningu senseiovi pochváliť, že poznáte odpoveď. Nuž teda Gekisai znamená útočiť a rozdrviť. Slovo Dai nám naznačuje, že v tomto prípade ide o formu pre začiatočníka, číslovky Ichi a Ni nás odkazujú na prvý a druhý variant tejto formy – Gekisai Dai Ichi a Gekisai Dai Ni.

Seminárom nás viedol sensei Milan Poliak a asistoval mu sempai Jurko Poništ, zamerali sme sa na Gekisai Dai Ichi. Starší cvičenci si katu zopakovali a „dobrusovali“ detaily, pre mladších išlo o niečo nové a seminár im dal dobrý základ pre nadchádzajúce tréningy.

V druhej polovici prišlo na bunkai, čo prinieslo nové výzvy – v práci vo dvojiciach musíme vedieť zvládnuť správnu techniku, pohyby i postoje, no a zapamätať si všetku látku tiež nie je maličkosť.

O histórii preberanej katy a štýlu písať nemusím, dnes nie je ťažké si to dohľadať, ale ešte by som možno rád upriamil pozornosť na niečo dôležité a univerzálne – najkrajšie na našom cvičení je, že si vieme pomáhať, nechať partnera zopakovať si niečo viackrát, povzbudiť sa a nesebecky tu byť aj pre toho druhého. To je niečo, za čo sa dá ďakovať a čo je dôležitou súčasťou budó.

LK

Tréningový seminár bol zameraný na presnejšie pochopenie detailov, ktoré rozhodujú o kvalite techniky a o tom, ako sa člen posúva z bežného prevedenia k vedomému a čistému pohybu.

Počas seminára sa pracovalo na postojoch, načasovaní, stabilite aj lepšom chápaní toho, prečo má každá technika svoj presný rytmus a štruktúru. Dôležitou súčasťou bola aj spätná väzba.

Takéto stretnutia majú v klube veľký význam, pretože vytvárajú priestor na hlbšie sústredenie a ukazujú, že rast v karate vzniká cez poctivý detail.

DB

Letné obdobie v DOKAN Bratislava nie je len pauza od bežného režimu, ale aj príležitosť trénovať inak, s väčším priestorom na sústredenie, komunitu a radosť z pohybu.

Klubový letný program prepája tréning, spoločné aktivity a udržiavanie rytmu aj v čase, keď je bežný školský alebo pracovný režim voľnejší.

Letný program zároveň pomáha vytvárať silnejšie väzby medzi členmi a prináša ľahší, no stále hodnotný spôsob, ako zostať na ceste rastu aj mimo hlavnej sezóny.

DB

6. september 2026 | Bratislavský hrad

V nedeľu 6. septembra 2026 sme mali možnosť byť súčasťou krásneho podujatia HrdinskéUkončenieLeta 2026, ktoré pripravila POP akadémia – Pokora Odvaha Pokoj v parku Bratislavského hradu.

DOKAN Bratislava sa na podujatí predstavil spolu s ďalšími partnermi programu a návštevníkom sme mohli priblížiť svet tradičných bojových umení.

Pre nás však takéto podujatie nie je iba o ukážke techník. Hodnoty, ktoré nesie názov POP akadémie – Pokora, Odvaha a Pokoj – sú veľmi blízke aj tomu, čo sa snažíme odovzdávať našim žiakom prostredníctvom budō.

Bojové umenie nás učí, že skutočná sila nie je iba v tom, čo dokážeme fyzicky. Učí nás rešpektu k druhým, disciplíne, vytrvalosti, schopnosti prekonať samého seba, ale aj pokoju a zodpovednosti.

O to viac nás potešilo, že sme mohli byť súčasťou podujatia venovaného deťom, rodinám, vzdelávaniu, tvorivosti a spoločným zážitkom.

🏯 A prostredie parku Bratislavského hradu dodalo celému popoludniu výnimočnú atmosféru.

Ďakujeme POP akadémii a pani Dušane Mázorovej za pozvanie, organizáciu a možnosť byť súčasťou #HrdinskéhoUkončeniaLeta.

Ďakujeme tiež našim žiakom a členom DOKAN Bratislava, ktorí nás reprezentovali a pomohli ukázať návštevníkom kúsok z toho, čomu sa spoločne venujeme. ❤️🥋

Teší nás každá príležitosť ukázať deťom a rodičom, že budō nie je iba bojové umenie – je to cesta, ktorá nás učí pracovať na sebe.

DOKAN Bratislava
Karate • Kobudō • Jūjutsu

15. – 22. augusta 2026

Letný tábor Dokan Bratislava – Ďalší krok k budovaniu skupiny

V ten sobotný večer som nasadal do auta s vnútornou otázkou, čo ma čaká na Letnom tábore vo Vrútkach.

Nevedel som, aké nové techniky sa naučím, koľko nových ľudí spoznám, aké nové zážitky ma čakajú na Chate pod Smrekom. Vedel som však, že ma to obohatí a posunie vpred na mojej ceste Dó, po ktorej som sa rozhodol kráčať. Teraz je to už za mnou a preto sa môžem s Vami podeliť o svoje dojmy, myšlienky, pocity.

Erika nám výborne varila, sensei nás trénoval techniky, nad trávnikom, kde sme cvičili, sa každé ráno, poobedie aj večer vznášala ,,makačská atmosféra“. Pri zdolávaní lanového parku sme si niektorí siahli až na samotné dno, aby sme potom mohli vypustiť paru na motokárach. Koncom týždňa nás už čakala tradičná gulášovka a opekačka.

Tento odstavec by bol iba strohým opisom aktivít, ktorými som si prišiel počas letného tábora. Na pozadí som však vnímal niečo viac. Cítil som budovanie skupiny, keď sme sa spolu smiali, jedli, potili, spievali. Cítil som, ako sme vzájomným zdieľaním našich pocitov začali postupne rásť. Vnútorne rásť.

Techniky sa menia, názory sa menia, ale myslím že budovanie skupiny na pozadí toho všetkého zostáva. A každý z nás, ktorý sa tábora zúčastnil, urobil na budovaní tejto skupiny ďalší krok.

Ďakujem Všetkým, ktorí na Ceste budovania skupiny posledný týždeň kráčali spolu so mnou.

Juraj Poništ 2.Kyu IRRK

8. – 15. augusta 2026

Boli to naozaj úžasné chvíle, ktoré som zažil v tábore. Skvelí kamaráti a super tréneri. Zaujímavé tréningy a veľa zážitkov. Vždy ráno, keď som sa prebudil, bolo tažké vstať z takej pohodlnej postele, ale keď som sa premohol vždy ten deň stál za to. Začali sme rozcvičkou, ktorá trvala hodinu a bola na čistinke za domom, ktorá vizerala ako z rozprávky. Potom sme si dali raňajky. Po raňajkách nastal voľný čas, väčšinou sme hrali karty, biliard a podobne. O desiatej začal tréning, ktorý trval dve hodiny a naučil som sa naňom nové veci, alebo som zopakoval a vylepšil to, čo som už vedel. Po tréningu sme mali obed. Obed by sa dal nazvať… zaujímavým. Po obede sme mali veľa voľného času a ja som ho využil na príjemné schladenie v bazéne, spoločenské hry, biliard, petang alebo aj futbal. O piatej nasledoval ďalší dvojhodinový tréning. Večer sme mali večeru. Po zotmení sme pozerali hviezdy, alebo sme mali príjemné posedenie s našou táborovou kapelou. Najviac sa mi však páčilo, ako som si to užil a to aké mal každý deň svoje čaro. Jeden deň sme opekali, iný grilovali a ďalší zase varili guláš, boli v lanovom parku a na motokárach. Ten týždeň prešiel v naozaj rýchlo.

Alex P., 6. Kyu IRKK

1. – 8. august 2026 | Prkenný Důl pri Trutnove

Milí žiaci,

od 1. do 8. augusta 2026 som strávil týždeň na tréningovom tábore Budo Studien Kreis v Českej republike. Bol to týždeň plný tréningu, spoločných chvíľ, rozhovorov, ale predovšetkým budō.

Keď sa povie tréningový tábor, možno si predstavíte hlavne veľa hodín cvičenia. Samozrejme, tréning bol jeho dôležitou súčasťou. Každé ráno sme začínali rannou rozcvičkou s tradičnými zbraňami a počas ďalších tréningov sme mali možnosť venovať sa bojovým umeniam oveľa intenzívnejšie, než je to možné počas bežného týždňa.

Postupne si však človek uvedomí, že budō sa nezačína vstupom do dojo a nekončí posledným pozdravom po tréningu.

Bolo prítomné aj pri spoločných raňajkách, obedoch a večeriach. V rozhovoroch medzi tréningami, pri spoločnom oddychu a v čase, ktorý sme jednoducho trávili spolu. Rozprávali sme sa o bojových umeniach, o tréningu, ale aj o obyčajných veciach zo života. A práve pri takýchto rozhovoroch sa človek niekedy naučí rovnako veľa ako počas samotného cvičenia.

Večery mali svoju osobitú atmosféru. Hrali sme spolu na gitarách a aj tam sme svojím spôsobom praktizovali budō. Počúvať ostatných, prispôsobiť sa, nájsť spoločný rytmus, vedieť, kedy viesť a kedy naopak ustúpiť a nechať priestor druhému. Aj v takýchto jednoduchých chvíľach možno nájsť princípy, ktoré sa učíme v dojo.

Súčasťou týždňa bol aj deň odpočinku a spoločný výlet. Telo si na chvíľu oddýchlo od intenzívneho cvičenia, ale spoločný čas pokračoval. Práve takéto chvíle vytvárajú medzi ľuďmi vzťahy, ktoré sa nedajú vybudovať iba počas tréningu.

Pre mňa mal tento tábor ešte jeden veľmi dôležitý význam.

Dnes stojím pred vami ako sensei a odovzdávam vám to, čo som sa za roky svojho cvičenia naučil. To však neznamená, že som sa prestal učiť. Práve naopak.

V Trutnove som bol opäť aj žiakom. Mal som možnosť učiť sa od svojich úžasných senseiov, ktorí sú zároveň mojimi učiteľmi a priateľmi. Počúvať ich, pozorovať ich, cvičiť s nimi a prijímať ich rady je pre mňa aj po rokoch veľmi cenné.

A možno práve toto je jedna z najdôležitejších vecí, ktorú by som vám chcel prostredníctvom tohto zápisku odovzdať:

Sensei neznamená človeka, ktorý už všetko vie.

Aj učiteľ musí zostať žiakom. Musí byť ochotný ďalej cvičiť, pýtať sa, opravovať svoje chyby a učiť sa od ľudí, ktorí kráčajú po tejto ceste dlhšie než on.

Keď sa potom vrátim domov a opäť stojím pred vami v našom dojo, neprinášam si so sebou iba nové technické poznatky. Prinášam si skúsenosti, rozhovory, priateľstvá, spoločné tréningy, ranné cvičenia, hudbu, úsmevy aj chvíle únavy.

A všetko toto sa postupne stáva súčasťou toho, čo sa snažím odovzdávať ďalej vám.

Pretože budō nie je iba to, čo robíme počas tréningu. Je to cesta, po ktorej sa učíme kráčať celý život.

Sensei Milan Poliak
DOKAN Bratislava

Ak ste patrili medzi tých, ktorí sa zúčastnili semináru školy Dokan Bratislava zameraného na Gekisai katu, dostali ste od senseia Poliaka za domácu úlohu zistiť, čo sa skrýva za názvom katy. A ak čítate tento malý blog, tak sa môžete na najbližšom tréningu senseiovi pochváliť, že poznáte odpoveď. Nuž teda  Gekisai znamená útočiť a rozdrviť. Slovo Dai nám naznačuje, že v tomto prípade ide o formu pre začiatočníka, číslovky Ichi a Ni nás odkazujú na prvý a druhý variant tejto formy – Gekisai Dai Ichi a Gekisai Dai Ni.

               Seminárom nás viedol sensei Milan Poliak a asistoval mu sempai Jurko Poništ, zamerali sme sa na Gekisai Dai Ichi. Starší cvičenci si katu zopakovali a „dobrusovali“ detaily, pre mladších išlo o niečo nové a seminár im dal dobrý základ pre nadchádzajúce tréningy. V druhej polovici prišlo na bunkai, čo prinieslo nové výzvy – v práci vo dvojiciach musíme vedieť zvládnuť správnu techniku, pohyby i postoje, no a zapamätať si všetku látku tiež nie je maličkosť.

               O histórii preberanej katy a štýlu písať nemusím, dnes nie je ťažké si to dohľadať, ale ešte by som možno rád upriamil pozornosť na niečo dôležité a univerzálne – najkrajšie na našom cvičení je, že si vieme pomáhať, nechať partnera zopakovať si niečo viackrát, povzbudiť sa a nesebecky tu byť aj pre toho druhého. To je niečo, za čo sa dá ďakovať a čo je dôležitou súčasťou budó.

 LK

Na detskom seminári sa nás 14. marca ´26 stretlo trochu menej, o to viac sme sa však mohli sústrediť jeden na druhého. Seminár som tento raz viedol ja, tréner Laco, a asistovali mi Hanka a Nati z petržalského dójo. Sensei Milan Poliak nám dal pokyny, aby sme seminár zamerali na boj na zemi, tak sme sa toho držali.

               V našom klube prispôsobujeme výuku techník boja na zemi veku a osobnosti žiaka. Zhruba do 9 rokov ide o prípravné techniky bez nebezpečných prvkov, ktoré sú vyučované hravou formou a majú veselé názvy: zhodenie obra, loď v búrke a pod. Keď už majú žiaci dosť pozornosti a disciplíny na to, aby dokázali kontrolovať rýchlosť a intenzitu techniky, ktorou spôsobujú spolucvičencovi určitú mieru bolesti a dokážu dávať pozor na seba a druhého, učia sa riadne techniky boja na zemi zamerané na sebaobranu. S najmenšími som pracoval ja, pomocníčky pracovali s dvojicami tých trochu starších.

               Z tohto semináru si každý odniesol dobrý pocit z niečoho iného – mladšie deti si hravou formou osvojili prípravné techniky a zabavili sa. Tým starším bolo na očiach vidieť, že ich náročnejšie a nebezpečné techniky zaujali, a že si vážia zaradenie ku žiakom, ktorí už môžu cvičiť aj vážne učivo. Snažili sa a dávali na seba vzájomne pozor. Ja som sa tešil, že Hanka a Nati sa intenzívne venovali vysvetľovaniu, dbali na to, aby si nikto neublížil a aby boli techniky cvičené správne. Verím, že im to tiež pomohlo na ich ceste.

               Samozrejme, detský seminár je poprepletaný rôznymi pohybovými hrami, takže po ťažkom sústredení sme si vždy vyčistili hlavu a aktívne si oddýchli.