Ak ste patrili medzi tých, ktorí sa zúčastnili semináru školy Dokan Bratislava zameraného na Gekisai katu, dostali ste od senseia Poliaka za domácu úlohu zistiť, čo sa skrýva za názvom katy.

A ak čítate tento malý blog, tak sa môžete na najbližšom tréningu senseiovi pochváliť, že poznáte odpoveď. Nuž teda Gekisai znamená útočiť a rozdrviť. Slovo Dai nám naznačuje, že v tomto prípade ide o formu pre začiatočníka, číslovky Ichi a Ni nás odkazujú na prvý a druhý variant tejto formy – Gekisai Dai Ichi a Gekisai Dai Ni.

Seminárom nás viedol sensei Milan Poliak a asistoval mu sempai Jurko Poništ, zamerali sme sa na Gekisai Dai Ichi. Starší cvičenci si katu zopakovali a „dobrusovali“ detaily, pre mladších išlo o niečo nové a seminár im dal dobrý základ pre nadchádzajúce tréningy.

V druhej polovici prišlo na bunkai, čo prinieslo nové výzvy – v práci vo dvojiciach musíme vedieť zvládnuť správnu techniku, pohyby i postoje, no a zapamätať si všetku látku tiež nie je maličkosť.

O histórii preberanej katy a štýlu písať nemusím, dnes nie je ťažké si to dohľadať, ale ešte by som možno rád upriamil pozornosť na niečo dôležité a univerzálne – najkrajšie na našom cvičení je, že si vieme pomáhať, nechať partnera zopakovať si niečo viackrát, povzbudiť sa a nesebecky tu byť aj pre toho druhého. To je niečo, za čo sa dá ďakovať a čo je dôležitou súčasťou budó.

LK

Tréningový seminár bol zameraný na presnejšie pochopenie detailov, ktoré rozhodujú o kvalite techniky a o tom, ako sa člen posúva z bežného prevedenia k vedomému a čistému pohybu.

Počas seminára sa pracovalo na postojoch, načasovaní, stabilite aj lepšom chápaní toho, prečo má každá technika svoj presný rytmus a štruktúru. Dôležitou súčasťou bola aj spätná väzba.

Takéto stretnutia majú v klube veľký význam, pretože vytvárajú priestor na hlbšie sústredenie a ukazujú, že rast v karate vzniká cez poctivý detail.

DB

Letné obdobie v DOKAN Bratislava nie je len pauza od bežného režimu, ale aj príležitosť trénovať inak, s väčším priestorom na sústredenie, komunitu a radosť z pohybu.

Klubový letný program prepája tréning, spoločné aktivity a udržiavanie rytmu aj v čase, keď je bežný školský alebo pracovný režim voľnejší.

Letný program zároveň pomáha vytvárať silnejšie väzby medzi členmi a prináša ľahší, no stále hodnotný spôsob, ako zostať na ceste rastu aj mimo hlavnej sezóny.

DB

Ak ste patrili medzi tých, ktorí sa zúčastnili semináru školy Dokan Bratislava zameraného na Gekisai katu, dostali ste od senseia Poliaka za domácu úlohu zistiť, čo sa skrýva za názvom katy. A ak čítate tento malý blog, tak sa môžete na najbližšom tréningu senseiovi pochváliť, že poznáte odpoveď. Nuž teda  Gekisai znamená útočiť a rozdrviť. Slovo Dai nám naznačuje, že v tomto prípade ide o formu pre začiatočníka, číslovky Ichi a Ni nás odkazujú na prvý a druhý variant tejto formy – Gekisai Dai Ichi a Gekisai Dai Ni.

               Seminárom nás viedol sensei Milan Poliak a asistoval mu sempai Jurko Poništ, zamerali sme sa na Gekisai Dai Ichi. Starší cvičenci si katu zopakovali a „dobrusovali“ detaily, pre mladších išlo o niečo nové a seminár im dal dobrý základ pre nadchádzajúce tréningy. V druhej polovici prišlo na bunkai, čo prinieslo nové výzvy – v práci vo dvojiciach musíme vedieť zvládnuť správnu techniku, pohyby i postoje, no a zapamätať si všetku látku tiež nie je maličkosť.

               O histórii preberanej katy a štýlu písať nemusím, dnes nie je ťažké si to dohľadať, ale ešte by som možno rád upriamil pozornosť na niečo dôležité a univerzálne – najkrajšie na našom cvičení je, že si vieme pomáhať, nechať partnera zopakovať si niečo viackrát, povzbudiť sa a nesebecky tu byť aj pre toho druhého. To je niečo, za čo sa dá ďakovať a čo je dôležitou súčasťou budó.

 LK

Na detskom seminári sa nás 14. marca ´26 stretlo trochu menej, o to viac sme sa však mohli sústrediť jeden na druhého. Seminár som tento raz viedol ja, tréner Laco, a asistovali mi Hanka a Nati z petržalského dójo. Sensei Milan Poliak nám dal pokyny, aby sme seminár zamerali na boj na zemi, tak sme sa toho držali.

               V našom klube prispôsobujeme výuku techník boja na zemi veku a osobnosti žiaka. Zhruba do 9 rokov ide o prípravné techniky bez nebezpečných prvkov, ktoré sú vyučované hravou formou a majú veselé názvy: zhodenie obra, loď v búrke a pod. Keď už majú žiaci dosť pozornosti a disciplíny na to, aby dokázali kontrolovať rýchlosť a intenzitu techniky, ktorou spôsobujú spolucvičencovi určitú mieru bolesti a dokážu dávať pozor na seba a druhého, učia sa riadne techniky boja na zemi zamerané na sebaobranu. S najmenšími som pracoval ja, pomocníčky pracovali s dvojicami tých trochu starších.

               Z tohto semináru si každý odniesol dobrý pocit z niečoho iného – mladšie deti si hravou formou osvojili prípravné techniky a zabavili sa. Tým starším bolo na očiach vidieť, že ich náročnejšie a nebezpečné techniky zaujali, a že si vážia zaradenie ku žiakom, ktorí už môžu cvičiť aj vážne učivo. Snažili sa a dávali na seba vzájomne pozor. Ja som sa tešil, že Hanka a Nati sa intenzívne venovali vysvetľovaniu, dbali na to, aby si nikto neublížil a aby boli techniky cvičené správne. Verím, že im to tiež pomohlo na ich ceste.

               Samozrejme, detský seminár je poprepletaný rôznymi pohybovými hrami, takže po ťažkom sústredení sme si vždy vyčistili hlavu a aktívne si oddýchli.